Taliansky astronóm Galileo Galilei, jedna z najinovatívnejších postáv v histórii vedy, urobil veľké pokroky, ktoré zmenili pohľad na vesmír, akceptovaný do jeho čias. V roku 1611 predložil pápežskému dvoru svoj prvý teleskop, ktorý sám vytvoril, čím otvoril novú éru astronómie. Jeho vzťah s Cirkvou sa však stal konfliktným kvôli objavom a teóriám, ktoré spochybňovali prijaté dogmy.
S týmto ďalekohľadom Galileo objavil doteraz nevídané nebeské telesá, ako sú mesiace Jupitera, fázy Venuše alebo nepravidelnosti na mesačnom povrchu, čo demonštrovalo, že nebesia nie sú nemenné, ako sa dovtedy verilo. Čo však skutočne rozpútalo napätie, bola jeho podpora Kopernikovskej teórii, ktorá tvrdila, že Zem nie je stredom vesmíru, ale skôr sa točí okolo Slnka.
Galileo a jeho objav astronomického ďalekohľadu
V roku 1609 postavil Galileo svoj prvý ďalekohľad na základe opisov prístroja používaného v Holandsku na pozorovanie vzdialených objektov. Hoci teleskop nevytvoril, Galileo bol prvý, kto ho použil na pozorovanie oblohy a vyvodzovanie vedeckých záverov. Tento vynález mu umožnil urobiť dôležité astronomické objavy.
7. januára 1610 Galileo prvýkrát pozoroval Jupiterove mesiace, čo je v rozpore s geocentrickým modelom, že všetky nebeské telesá sa točia okolo Zeme. O štyri mesiace neskôr svoju prácu zverejnil Sidereus Nuncius (The Messenger of the Stars), kde opísal mesiace Jupitera a mesačné krátery, čím vyvrátil presvedčenie aristotelovskej astronómie.
Prvé varovanie Cirkvi v roku 1616
V roku 1616 sa už Cirkev pozerala na Galileiho objavy s podozrením, čo podporilo aj Kopernikov heliocentrický model, podľa ktorého sa Zem a planéty otáčali okolo Slnka Kopernikova teória sa dostala do priameho rozporu s istými biblickými výkladmi a v roku Galileo bol predvolaný do Ríma, aby sa postavil pred súd inkvizície.
Hoci pri tejto príležitosti nebol odsúdený, bolo mu nariadené, aby sa vzdal obhajoby heliocentrizmu. Galileo súhlasil, že túto teóriu nebude verejne vyučovať, hoci nikdy neprestal veriť v jej vedeckú platnosť a vo výskume pokračoval aj v súkromí.
Konflikt dosahuje svoj vrchol: 1632 a r Dialóg o dvoch najväčších systémoch na svete
V roku 1632 vydal Galileo svoje najznámejšie dielo, Dialóg o dvoch najväčších systémoch na svete, napísaný formou rozhovoru troch postáv: jedna obhajovala Ptolemaiov geocentrický systém, druhá Kopernikov heliocentrický systém a tretia fungovala ako nestranný sprostredkovateľ. Hoci Galileo tvrdil, že dielo bolo nestranné, postava, ktorá obhajovala ptolemaiovský model, nazývaná Simplicio, bola zobrazená ako nešikovná a bez rozumu.
Táto kniha rozpútala zúrivosť Cirkvi a v roku 1633 bol Galileo znovu povolaný pred inkvizíciu.
Galileov proces inkvizíciou
V procese v roku 1633 bol Galileo obvinený z kacírstva, najmä preto, že porušil príkaz neobhajovať heliocentrizmus. Hoci mu hrozilo mučenie, nikdy mu nebol vystavený. Nakoniec, aby sa vyhol tvrdšiemu trestu, bol Galileo nútený verejne odvolať svoje názory.
Hovorí sa, že Galileo po svojom odstúpení zamrmlal slávnu frázu „Eppur si muove“ („A predsa sa hýbe“), hoci neexistujú žiadne historické dôkazy na podporu tohto tvrdenia. Po procese bol Galileo odsúdený na domáce väzenie, trest, ktorý si odpykával vo svojej vile v Arcetri neďaleko Florencie.
Jeho posledné dni a jeho odkaz
Počas posledných rokov svojho života Galileo pokračoval v písaní v domácom väzení. Napriek slepote, ktorá ho postihla v posledných rokoch, dokončil svoje dielo Príhovory a matematické ukážky o dvoch nových vedách, kde rozvinul základy modernej fyziky.
Zomrel v roku 1642, no jeho odkaz vedca sa časom rozrastal a dnes je považovaný za jedného zo zakladateľov modernej vedeckej metódy.
V roku 1979 dal pápež Ján Pavol II. vykonať preskúmanie Galileovho procesu a v roku 1992 Cirkev oficiálne uznala chyby, ktorých sa dopustil v jeho odsúdení.
Galileov prípad je po stáročia zdrojom kontroverzií a v mnohých ohľadoch symbolizuje konflikt medzi vedou a náboženstvom. V priebehu rokov sa však veda aj Cirkev z tohto incidentu poučili a dnes Vatikán propaguje vedu prostredníctvom vlastného astronomického observatória.
Počas svojho života čelil Galileo mnohým výzvam, ale jeho vytrvalosť a presvedčenie v hľadaní pravdy zmenili históriu. Dnes sa na neho spomína ako na priekopníka modernej vedy a kľúčovú postavu vo vzťahu náboženstva a vedy.