La etika Je to termín, ktorý pochádza z gréckeho „étos“. Spočiatku to znamenalo „miesto bydliska“. Postupom času sa jeho význam vyvinul na označenie „charakter“ alebo „spôsob bytia“. V súčasnosti je etika odvetvím filozofie, ktorá študuje princípy, ktoré vedú ľudské správanie k tomu, čo je správne alebo nesprávne, s cieľom podporiť ideálnu spoločnosť.
Etika nie je len abstraktná teória, ale hlboko ovplyvňuje naše každodenné rozhodnutia, či už osobne alebo profesionálne. V skutočnosti ovplyvňuje každý náš čin, pretože nás pozýva zamyslieť sa nad tým, či v našich životoch a profesiách konáme správne alebo nie.
Na druhej strane deontológia, ktorého etymologický pôvod tiež pochádza z gréčtiny („deontos“, čo znamená „povinnosť“), sa zameriava na morálne záväzky. Konkrétne deontológia stanovuje normy, ktoré definujú povinnosti a zodpovednosť odborníkov pri výkone ich funkcií. Aj keď sú často zamieňané, etika a deontológia sa odlišujú najmä oblasťou použitia a zameraním: kým etika je súbor zásad orientovaných na dobro, deontológia je súbor pravidiel, ktoré je potrebné dodržiavať na základe profesionálnosti.
Definícia etiky a jej charakteristiky
Etika je vo svojej podstate normatívna veda, ktorá študuje princípy, ktorými sa riadi ľudské správanie. Na rozdiel od morálky, ktorá sa odvoláva na normy uložené spoločnosťou, etika odkazuje na vnútorné princípy, ktoré si každý jednotlivec stanovuje, aby konal správne. Kľúčovým aspektom etiky je, že neukladá vonkajšie pravidlá, ale každý človek sa slobodne rozhoduje, čo je správne a čo nie.
Z filozofického hľadiska bola etika v priebehu storočí analyzovaná veľkými mysliteľmi. V podstate klasickí autori ako napr Aristoteles Tvrdia, že dobro sa dosahuje prostredníctvom osobného rozvoja a snahy o šťastie. Pre Descartes, ľudská bytosť je zodpovedná za svoje činy prostredníctvom spravovania svojej vôle a len ovládaním emócií, akými sú láska, nenávisť alebo radosť, môže túžiť po plnohodnotnom živote. Socrates Zdôraznil tiež dôležitosť cnosti, keď opísal zlo ako dôsledok nevedomosti.
V moderne teórie o Freudova psychoanalýza Ovplyvnili aj etické štúdie. Freud tvrdil, že mnohé z našich etických rozhodnutí sú ovplyvnené skorými skúsenosťami, ako sú tie, ktoré sme zažili v detstve. To znamená, že prežité skúsenosti môžu určiť spôsob, akým konáme a ako dodržiavame hodnoty, ktoré sme sa naučili počas nášho tréningu.
Etika preto zohráva kľúčovú úlohu v našom osobnom vývoji, našom správaní a interakcii so spoločnosťou.
Príklady etických pravidiel
- Zdravotníci musia zachovať lekárske tajomstvo, teda nezverejňovanie informácií o pacientoch bez ich súhlasu.
- Právnici majú profesionálne tajomstvo, z čoho vyplýva, že by nemali prezrádzať informácie o svojich klientoch bez ich výslovného súhlasu.
- Strážcovia zákona, rovnako ako policajti, musia vykonávať svoju právomoc bez toho, aby svoje postavenie využívali na osobný prospech.
Tieto typy pravidiel prirodzene vychádzajú z etickej oblasti, keďže sú to samotní odborníci, ktorí sa ich na základe svojho charakteru a vzdelania rozhodnú dodržiavať v prospech harmonického spoločenského spolunažívania.
Deontológia: teória povinnosti
V profesionálnom kontexte je deontológia disciplína, ktorá má na starosti štúdium pravidiel, ktorými sa riadi správanie profesionálov. Tieto štandardy stanovuje deontologické kódy každej profesie. Etický kódex stanovuje etické základy, na ktorých musia odborníci vykonávať svoju prácu.
Je dôležité poznamenať, že deontológia nenecháva morálne rozhodnutia individualizované, ako to zvyčajne robí etika. Zatiaľ čo etika je subjektívnejšia, deontológia má normatívnejšiu povahu a je implementovaná objektívnejším spôsobom.
jeremy Bentham, jeden z hlavných predstaviteľov deontológie, vysvetlil, že zatiaľ čo etika má tendenciu byť orientovaná na to, čo je morálne správne alebo nesprávne z individuálneho hľadiska, deontológia je orientovaná na povinnosti, ktoré je potrebné prijať na profesionálnej úrovni, aby sa maximalizovala pohoda. Tieto profesijné povinnosti môžu pri porušení viesť k sankciám v rámci profesijného sektora, ktoré priamo ovplyvňujú výkon jeho členov.
Tieto deontologické kódy vytvárajú a spravujú profesionálne inštitúcie. Príklady siahajú od lekárskych združení po združenia právnikov, inžinierov a novinárov. Tieto kódexy stanovujú deontologické pravidlá, ktoré sa musia dodržiavať v každej profesii, sprevádzané sankciami v prípade ich nedodržania.
Príklady deontologických pravidiel
- V medicíne, profesionálne tajomstvo Základnou povinnosťou je chrániť dôverné informácie o pacientoch.
- Novinári musia overiť pravdivosť informácií pred ich zverejnením, pričom vždy treba chrániť ich etickú integritu.
- V právnej oblasti musia advokáti vždy zachovávať dôvernosť svojich klientov, keďže jej funkciou je zastupovať ich čo najspravodlivejším spôsobom.
Rozdiely medzi etikou a deontológiou
Je možné, že v niektorých kontextoch sa etika a deontológia môžu zdať, že sa prekrývajú, ale obe majú odlišné a dôležité oblasti pôsobenia. V profesionálnej oblasti hrá deontológia zásadnú úlohu, pretože stanovuje jasné a objektívne pravidlá o tom, aké správanie je povolené a čo je zakázané alebo neodporúčané.
Naopak, etika je subjektívnejší súbor princípov, ktoré si každý jednotlivec osvojuje na základe svojich osobných hodnôt. Často je flexibilnejšia ako deontológia a umožňuje človeku vybrať si, čo je v jeho živote morálne správne. Vo všeobecnosti možno rozdiely zhrnúť takto:
- Etika: Orientované na dobro, bez pevných regulačných základov. Zameriava sa na individuálne subjektívne princípy a nie nutne uložené pravidlá.
- Deontológia: Riadený povinnosťou. Vychádza z kódexov a štandardov, ktoré sa musia dodržiavať najmä v profesionálnej oblasti. Má skôr normatívnu a sankcionujúcu povahu.
Je však dôležité si uvedomiť, že oba prístupy nie sú výlučné ani opačné, ale skôr sa dopĺňajú. Etika inšpiruje ľudí, aby konali bezúhonne, aj keď neexistujú žiadne pravidlá, ktoré by to nariaďovali. Na druhej strane deontológia zabezpečuje zachovanie vysokého profesionálneho štandardu.
Dôsledky deontologického nesúladu
Nedodržanie deontologických pravidiel má jednoznačné a jasné dôsledky. Keď odborník poruší etický kódex, môže čeliť sankciám od pokút až po stratu práva vykonávať svoje povolanie.
Napríklad, ak lekár poruší zásadu mlčanlivosti, môže čeliť sankciám zo strany jeho profesijného združenia a právnym následkom. Na druhej strane, etické porušenie bez normatívnej podpory nemusí mať formálne dôsledky mimo sociálnej alebo osobnej kritiky.
undefined Odborné vysoké školy Zohrávajú kľúčovú úlohu pri regulácii uplatňovania a dodržiavania etických kódexov. Sú zodpovední za zabezpečenie toho, aby všetci ich profesionálni členovia konali v rámci akceptovaných spoločnosťou.
Každý profesijný sektor, či už medicína, právo alebo žurnalistika, má svoj etický kódex a systém sankcií pre odborníkov, ktorí nedodržiavajú stanovené štandardy.
Aplikácia etiky a deontológie vo vzdelávaní
Vo svete vzdelávania zohráva zásadnú úlohu etika aj deontológia. Učitelia si musia nielen plniť svoje profesijné povinnosti, ale byť pre žiakov vzorom etického správania. Podľa Michel Fariña (2000), vzdelávanie je priestor, kde zo vzťahu medzi učiteľmi a žiakmi vznikajú rôzne etické konflikty.
Etické hodnoty umožňujú učiteľom venovať sa nielen technickým aspektom vyučovania, ale aj iným sociálnym a emocionálnym aspektom. To znamená, že učiteľ musí ísť nad rámec svojich povinností a byť príkladom pre študentov, aby efektívne vštepoval etické hodnoty.
Doplnkovým spôsobom deontologické kódexy pre učiteľov podrobne uvádzajú aj povinnosti voči svojim kolegom a vzdelávacej komunite. Zásady ako rešpektovanie ľudských práv, rovnosť a spravodlivosť sú základom pre zabezpečenie pozitívnej vzdelávacej atmosféry.
Učiteľ môže mať akademické vzdelanie, ale jeho príprava v oblasti etických kompetencií je tiež kľúčová pri riešení každodenných dilem, ktoré vznikajú v akademickom prostredí.
Potreba etiky a deontológie v globalizovanom svete
So vznikom čoraz viac prepojeného a globalizovaného sveta je jasné, že etika aj deontológia sú nevyhnutné na zabezpečenie rovnováhy medzi individuálnymi právami a spoločenskými povinnosťami.
Je dôležité poznamenať, že bez jasnej etiky alebo efektívnej deontológie by niektoré profesionálne a spoločenské aktivity mohli byť ovplyvnené korupciou, zneužívaním moci alebo stratou dôvery verejnosti. Z tohto dôvodu sú deontologické kódy nevyhnutné v profesionálnom prostredí, pretože regulujú správanie tak, aby bolo v súlade s etickými hodnotami a sociálnym blahobytom.
Etika je aj naďalej vodítkom, ktoré vedie ľudí pri rozhodovaní nad rámec stanovených noriem a inšpiruje ich, aby konali správne aj v situáciách, kde neexistujú jasné pravidlá.
Oba koncepty zohrávajú kľúčovú úlohu pri vytváraní spravodlivejšej, spravodlivejšej a harmonickejšej spoločnosti. Musia byť prítomné v každom aspekte ľudského správania, aby podporovali zdravšie spolužitie medzi ľuďmi.
Nakoniec je dôležité pamätať na to, že etika nie je len individuálna záležitosť, ani deontológia nie je výlučná pre profesionálov. Oba pojmy sú prítomné v každodennom živote každého človeka, ako návod na prijímanie vhodných rozhodnutí v prospech seba i zvyšku spoločnosti.