Je veľa ľudí, ktorí v tejto rýchlej spoločnosti odkladajú veci, ktoré musia urobiť. Niekedy to robia vedome a inokedy nevedome. Prokrastinácia alebo prokrastinácia sa vyskytuje častejšie, než si myslíte, a pre niektorých je synonymom lenivosti alebo nedostatku vôle. Keď človek príliš odkladá, cíti sa neproduktívny, čo vedie k pocitom viny, úzkosti a stresu. Čím dlhšie sa odkladá dôležitá úloha, tým horšie sú negatívne emócie.
Prečo teda ľudia prokrastinujú, aj keď vedia, že im to škodí? Strácajú čas a uvedomujúc si to, namiesto nápravy správania naďalej odkladajú ďalšie povinnosti. Nie všetci ľudia prokrastinujú. Niektorí majú veľmi jasnú predstavu o tom, čo musia robiť, a smerujú priamo a efektívne k svojim cieľom. Pre častých prokrastinátorov sa však táto jasnosť javí ako nedosiahnuteľná. Pre nich je riadenie priorít a prijímanie opatrení oveľa komplikovanejšie.
Čo je prokrastinácia
Prokrastinácia je akt oddialenia činností alebo úloh, ktoré sú dôležité a naliehavé, a ich nahradenie inými, menej relevantnými alebo príjemnejšími. Toto správanie vedie k tomu, že základné úlohy sa odkladajú, často až kým nie je neskoro alebo kým človek nie je pod extrémnym tlakom.
Aby bolo správanie klasifikované ako prokrastinácia, musí byť kontraproduktívne, zbytočné a trvať dlhšie, ako je opodstatnené. Dobrovoľne odďaľujeme akciu, aj keď emocionálne vieme, že sa budeme cítiť horšie. Je to vnútorný boj medzi okamžitým uspokojením a dlhodobým blahobytom.
Účinky prokrastinácie
Prokrastinácia sa netýka len ľudí osobne, ale aj v ich sociálnych a pracovných vzťahoch. Z účinkov môžeme spomenúť chronický stres, stratu produktivity, pocit viny a spoločenský či profesionálny nesúhlas. Navyše, čím dlhší čas trvá splnenie dôležitých úloh, tým ťažšie je uniknúť z negatívnej špirály, v ktorej sa človek nachádza.
Prokrastinácia vyvoláva úzkosť a stres, pretože človek vie, že odkladá niečo, čo bude musieť nakoniec urobiť. V niektorých prípadoch môžete svoje správanie ospravedlniť výhovorkami, ktoré negatívne posilňujú váš sklon k prokrastinácii. Hoci je pre každého z nás normálne otáľať pomerne dlho, keď sa to stane pravidelným vzorom, môže to byť znakom základného problému, ako je úzkosť alebo nízke sebavedomie.
V závažnejších prípadoch môže chronická prokrastinácia naznačovať formu psychickej poruchy, ako je depresia alebo porucha pozornosti. Toto správanie však môže slúžiť aj ako signál toho, čo si skutočne vážime. Je zriedkavé otáľať, keď si úlohu hlboko vážime.
Príčiny prokrastinácie
Príčiny prokrastinácie sú rôzne a zložité. Môže to súvisieť s emocionálnymi problémami, nízkym sebavedomím alebo všeobecným nedostatkom sebadôvery. V mnohých prípadoch Prokrastinácia je založená na nedostatku sebakontroly a zvýšenej impulzívnosti. Prokrastinátori vedia, čo majú robiť, no medzi zámerom a konaním je veľká priepasť. Dôvody, ktoré vysvetľujú túto medzeru, sú zvyčajne rôzne:
- Strach zo zlyhania: Niektorí ľudia otáľajú, pretože sa boja, že neurobia veci správne. Môže za to extrémny perfekcionizmus.
- Úzkosť: Prokrastinátori často pociťujú úzkosť z úloh, čo ich vedie k tomu, že sa im vyhýbajú.
- Nedostatok motivácie: Ak sa zdá, že úloha nemá jasnú hodnotu alebo okamžitý úžitok, je pravdepodobnejšie, že bude odložená.
- Nízka sebaúčinnosť: Ak ľudia neveria, že majú schopnosť vykonať nejakú úlohu, pravdepodobne sa jej vyhnú.
Aký je prokrastinátor?
Prokrastinátor má zvyčajne vysoký stupeň impulzivity. Majú tendenciu vyhýbať sa zodpovednosti, pričom používajú výhovorky, aby vysvetlili, prečo neurobili to, čo mali. Toto správanie im umožňuje naďalej odkladať svoju prácu a zároveň minimalizovať negatívne účinky ich činov na ich sebavedomie. Prokrastinácia im dáva ilúziu, že majú kontrolu nad svojím životom, no z dlhodobého hľadiska to má vážne osobné aj profesionálne následky. Hoci sa môže zdať, že sa vyhýbate stresu odkladaním úloh, emocionálne dôsledky prokrastinácie sú zničujúce.
Okamžité uspokojenie
Jedným z hlavných dôvodov prokrastinácie je hľadanie okamžité uspokojenie. Dnes je spoločnosť viac ako kedykoľvek predtým orientovaná na okamžité uspokojenie. Prečo začať s nudným projektom, keď je oveľa príjemnejšie hrať na sociálnych sieťach alebo pozerať videá? Vyberáme si ľahšiu cestu, pretože poskytuje chvíľkovú radosť. Tá malá radosť však zmizne, keď sa blíži termín a my si uvedomíme, že nemáme dostatok času na to, aby sme prácu urobili správne. Výsledok je dvojnásobne negatívny: voľný čas si veľmi neužijeme a nedarí sa nám robiť ani dobrú prácu. Prokrastinácia nás zanecháva nespokojných a s pocitom, že nikdy nedokončíme to, čo sme si predsavzali. V konečnom dôsledku nečinnosť udržiava cyklus obviňovania a slabého výkonu.
Ako prekonať prokrastináciu
Prekonať prokrastináciu nie je ľahká úloha, no správnymi stratégiami je možné znížiť jej dopad. Tu je niekoľko účinných metód:
- Rozdeľte úlohy: Namiesto toho, aby ste čelili zdrvujúcej úlohe, rozdeľte ju na malé kroky. To znižuje úzkosť a zvyšuje motiváciu.
- Stanovte si termíny: Ľudské bytosti najlepšie reagujú na termíny. Stanovenie termínov vám pomôže začať úlohy včas.
- Pochopte svoje emócie: Prokrastinácia je často spojená s hľadaním emocionálnej úľavy. Identifikujte tieto emócie a naučte sa s nimi zaobchádzať.
- Zakázať rozptýlenie: Vypnite sociálne siete a mobilné upozornenia. Obmedzte rozptýlenie počas pracovného času.
Prokrastinácia je silný nepriateľ, ktorý môže zničiť naše ciele, ak nebudeme konať včas. Je dôležité pochopiť, prečo otáľame, akceptovať, že nie sme dokonalí a začať s tým konať. Hoci to môže byť náročný proces, kontrola prokrastinácie nám umožňuje byť produktívnejšími, znižovať stres a zlepšovať náš život.