El Vedecká metóda Je to preferovaný systém vo vedeckom výskume. Je to prísny proces, ktorý nám umožňuje dospieť k overiteľným záverom o javoch, ktoré sa vyskytujú v prírode a v mnohých oblastiach poznania, vždy s cieľom získať spoľahlivé výsledky prostredníctvom pozorovaniev skúsenosť a opakovanie experimentov.
Vedci, ktorí sa snažia vytvoriť zákony v oblastiach, ako je fyzika, chémia, biológia alebo astronómia, používajú vedeckú metódu kontrast svoje predstavy s realitou prostredníctvom deduktívnych postupov. Prostredníctvom týchto postupov vyvodzujú hypotézy, že ak sa zistí, že sú použiteľné na rôzne javy, stanú sa zákonmi.
Postuláty vedeckej metódy
Vedecká metóda je založená na sérii základných postulátov, ktorými sa riadi celý výskumný proces. Niektoré z týchto postulátov sú:
- Postulát stálosti: Tento postulát predpokladá, že v prírode existujú podmienky, ktoré zostávajú relatívne konštantné počas daného časového intervalu, čo umožňuje, aby niektoré javy zostali nezmenené z hľadiska ich základných charakteristík.
- Postulát determinizmu: Tvrdí, že k žiadnej udalosti nedochádza náhodou. Jav budú vždy predchádzať iné udalosti alebo podmienky, ktoré ho nevyhnutne určujú.
- Psychologické predpoklady výskumníka: Vedci tiež akceptujú, že môžu získať poznatky o svete prostredníctvom vlastných psychologických procesov, ako je vnímanie, pamäť a logické uvažovanie.
Tieto postuláty tvoria základ, na ktorom sa rozvíjajú hypotézy, zákony a teórie.
Hypotézy, teórie a zákony v rámci vedeckej metódy
Jedným z kľúčových prvkov vedeckej metódy je formulácia hypotéza. Hypotéza je predbežné vysvetlenie, ktoré sa pokúša pochopiť pozorovaný jav. Napríklad tým, že vedci sledovali padanie telies na zem, sformulovali prvotnú hypotézu na vysvetlenie tohto javu, ktorá nakoniec viedla ku gravitačnému zákonu.
Hypotézy sú nevyhnutné, pretože riadia smerovanie experimentov. Ak je hypotéza po viacerých testoch konzistentná, môže sa premeniť na vedecký zákon. Ale zákon nevysvetľuje vyčerpávajúco všetky aspekty javu; skôr opisuje, čo sa deje za určitých podmienok.
Na druhej strane teória je širší rámec, ktorý zahŕňa zákony aj hypotézy. Zatiaľ čo hypotéza je predbežným vyhlásením, teória je vyvrcholením veľkého množstva dôkazov a pozorovaní. Napríklad evolučná teória je oveľa širšia ako akákoľvek konkrétna hypotéza, zahŕňa viaceré vysvetlenia a vedecké zákony, ktoré opisujú, ako sa organizmy menia v priebehu času.
Charakteristika vedeckej metódy
Vedecká metóda má šesť charakteristík, ktoré ju definujú:
- Vyvrátiteľné: Akékoľvek vedecké tvrdenie musí byť možné vyvrátiť, ak sa objavia opačné dôkazy.
- Reprodukovateľné: Experimenty musia byť opakovateľné inými vedcami, aby sa potvrdili výsledky.
- Objetivo: Vyšetrovanie musí byť založené na objektívnych skutočnostiach s vylúčením subjektívnych zaujatostí.
- Racionálne: Všetky vysvetlenia musia byť založené na vedeckých princípoch a zákonoch.
Tieto charakteristiky zaisťujú, že závery odvodené z vedeckej metódy sú spoľahlivé a môžu byť replikované a overené ostatnými členmi vedeckej komunity, čo vytvára robustnosť generovaných poznatkov.
Fázy vedeckej metódy
Vedecká metóda sleduje sériu krokov, ktoré zabezpečujú, že štúdie sa vykonávajú štruktúrovaným a opakovateľným spôsobom. Tieto kroky sú:
- pozorovania: Prvým krokom je pozorovanie prírodného javu a zhromažďovanie údajov o ňom.
- Formulácia hypotézy: Po pozorovaní vedec na základe pozorovaných faktov navrhne hypotézu. Toto musí byť jasné a formulované spôsobom, ktorý možno otestovať.
- Experimentovanie: Tu sa vykonávajú experimenty na potvrdenie alebo vyvrátenie hypotézy. Ak je hypotéza vyvrátená, je potrebné sformulovať novú.
- Teória: Ak hypotézu nemožno vyvrátiť, môže sa vyvinúť širšia teória na jej podporu.
- Publikácia a porovnanie: Po dokončení štúdie sa zverejní, aby ju ostatní vedci mohli preskúmať a otestovať.
- zákon: Ak teória zostane platná aj po viacerých revíziách, možno ju považovať za vedecký zákon.
Aplikácie vedeckej metódy
Vedecká metóda sa uplatňuje v širokej škále oblastí, od prírodné vedy do spoločenské vedy. Vo všetkých týchto oblastiach sa vedecká metóda používa na pochopenie zložitých javov a rozvoj vedomostí, ktoré môžu zlepšiť životy ľudí.
V medicínaVedecká metóda bola rozhodujúca pre vývoj život zachraňujúcich liečebných postupov. V environmentálne vedy, je nevyhnutné na štúdium účinkov zmeny klímy a hľadanie trvalo udržateľných riešení.
Aj na poliach ako sociológia, kde sú skúmané javy abstraktnejšie, proces pozorovania, formulovania hypotéz a experimentovania zostáva nevyhnutný na získanie platných záverov.
Príklad aplikácie vedeckej metódy
Každodenným príkladom vedeckej metódy je, keď prídeme domov a všimneme si, že sa nezapne televízor. Z tohto pozorovania začneme formulovať hypotézy: môže to byť tak, že diaľkové ovládanie nefunguje, batérie sú vybité alebo že je problém s televízorom.
Na testovanie hypotézy môžeme robiť rôzne experimenty, ako je výmena batérií alebo pokus o manuálne zapnutie televízora. Ak sa ani po týchto experimentoch televízor nezapne, dospejeme k záveru, že problém musí byť v televízore. Týmto spôsobom sme dodržali všetky kroky vedeckej metódy na vyriešenie každodenného problému.
V akomkoľvek výskume, či už vo vede alebo v každodennom živote, vedecká metóda je nevyhnutným nástrojom získať platné a užitočné poznatky.